David Settle
David Theodore Settle (* 3. marec 1970 ? Louisiana, – † napr. 25. február 2005, Middletown) je fiktívna ústredná postava románu Nula kelvinov a jeho pokračovania Tristodesať kelvinov, ktorých autorkou je Jana Plauchová.
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!V oboch dielach vystupuje v rozličnom veku, ale prevažne ako dospievajúci, vysoko inteligentný a citlivý chlapec. Jeho najznámejšou charakteristikou je, že rastie a starne 2,059-krát pomalšie než ostatní ľudia. Existuje preto značný rozdiel medzi jeho reálnym vekom (ktorý je v Nula kelvinoch väčšinu času 35 rokov) a takzvaným fyziologickým, telesným vekom (v Nula kelvinoch 17 rokov). Podľa predpovedí a na základe kauzality cestovania časom by sa tiež mal stať svetoznámym fyzikom a vynálezcom cestovania v čase.
Opis
David Settle je beloch stredne vysokej postavy. Ako dospievajúci, na pohľad 16-17 ročný chlapec, má ešte neukončený rast. Vďaka genetickým predispozíciám z matkinej strany má štíhlu postavu. Už od detstva po celú mladosť bol pekný, vo fyziologickom strednom veku skôr už len charizmatický. Má husté, hnedé, vlnité vlasy, ktoré zdedil, podobne ako väčšinu vzhľadových charakteristík, z otcovej línie. Jeho oči sú hnedé a zasnené, jeho hlas znie príjemne. Na bruchu v blízkosti pupka má veľké materské znamienko.
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Odlišností dôsledkom spomaleného starnutia
Davidov vývoj a rast je spomalený na telesnej aj duševnej úrovni. V desiatich rokoch mal teda vzrast aj mentalitu päťročného dieťaťa, v dvadsiatich rokoch zase desaťročného dieťaťa, atď. Jeho bunky sa delia 2,059-krát pomalšie oproti normálu. Platí to však iba pre bunky rastu. Pokiaľ sa David zraní, hojenie jeho buniek prebieha normálnym tempom. Takisto sa mu normálnym tempom obnovujú bunky pokožky, slizníc a ďalších prudko opotrebovávaných tkanív.
Po duševnej stránke tiež panuje istá dualita toho, čo je spomalené a čo nie. David nie je „spomalený“ v zmysle, v akom to bežne chápeme, nie je mentálne retardovaný. Naopak, jeho IQ siaha za hranicu geniality, čo tiež sťažuje presné určenie jeho mentálneho veku. Napriek tomu sa jeho psychika vyvíja pomalým tempom. Kým rýchle mozgové procesy, okamžité premýšľanie a reflexy pracujú bežnou rýchlosťou, gliové bunky, ktoré zabezpečujú vytváranie nových nervových spojení, patria medzi tkanivá so spomaleným rastom. David si preto pomalšie buduje skúsenosti a spomienky. Na druhej strane, získanú skúsenosť alebo spomienku je pre neho oveľa ťažšie zabudnúť ako pre ostatných.
Podobne spomalený je limbický systém. Rovnako pomaly a ťažko ako spomienky David stráca aj pocity, dôsledkom čoho pôsobí ako konzervatívny a precitlivený. Tieto vlastnosti sťažujú jeho zapadnutie do spoločnosti. Bežní ľudia sú z jeho pohľadu priveľmi prelietaví, zábudliví a citovo labilní.
Na druhej strane, pod silným pretlakom vnemov sú Davidove gliové bunky sústavne zaplavované rastovými faktormi, ktoré ich nútia do množenia oveľa nástojčivejšie než naše bunky. To je jeden z faktorov, prečo je Davidova inteligencia taká vysoká a jeho mentálny vek mierne predbieha fyziologický vek. Hlavným faktorom jeho geniality sú však gény nesúvisiace so spomaleným rastom.
Kvôli spomalenému starnutiu u Davida panuje akási osobnostná dualita. Vo väčšine situácií David zareaguje spontánne tak, ako je prirodzené pre človeka v jeho fyziologickom veku, no vzápätí si uvedomí, ako by na situáciu reagoval muž v jeho skutočnom veku. Akoby ho sprevádzal tieň človeka, ktorým by mohol byť, ak by pomalšie nestarol.
Osobnosť
Osobnosť Davida Settlea je komplikovaná, za čo môžu zložité genetické predispozície, ako aj dlhá, pohnutá minulosť.
Geneticky je u Davida podmienená širokospektrálna inteligencia. Tá zahŕňa nielen logické myslenie merateľné IQ testami, ale tiež vysokú emocionálnu inteligenciu (EQ). Kombinácia týchto dvoch inteligencií u jednej osoby je veľmi vzácna. Dôsledkom toho je David síce matematickým géniom, ale (zdanlivo, v našej kultúre) v rozpore s tým nie je žiadny „suchár“. Je očarujúci, vnímavý, dobre sa vciťujúci do druhých, a svoje vedecké nadanie nedáva najavo. Robí to nielen kvôli počiatočnému nezáujmu o vedu, ale aj kvôli tomu, aby lepšie zapadol do kolektívu. Dokonca dokázal vedecké nadanie skryť nielen pred fyziologickými rovesníkmi, ale aj pred oveľa staršími a skúsenejšími učiteľmi. V našej kultúre, ktorá ľudí chybne rozdeľuje na buď múdrych alebo emocionálne založených, je už táto kombinácia nadaní sama osebe vnímaná ako komplikácia.
Najväčšie nadanie javí David pre oblasti matematiky a hudby, čo je pre zmenu pomerne často sa vyskytujúce spojenie. Vo fyziologicky mladom veku matematickému nadaniu nevenuje pozornosť, kým hudobné rozvíja. Hráva na gitare. Jeho ďalšími záľubami sú skladanie hudby a slov piesní, s tým súvisiace písanie poézie, čítanie, prechádzky, jazda na bicykli. V písaní poézie a skladaní hudby sa plne prejavuje emocionálna stránka jeho povahy, Davidovo romantické založenie. Má tiež dobre rozvinutý zmysel pre humor. Jeho vyjadrenia, konanie a reakcie sú ťažko predvídateľné, no súčasne trefné a pochopiteľné. Cielene, v závislosti od vzťahu k dotyčnému, vie byť veľmi príjemným, ale aj veľmi nepríjemným spoločníkom.
Jeho logická inteligencia je viac intuitívna ako vedomá. Dokáže síce reagovať veľmi pohotovo a rozumne, svoje najväčšie (vedecké) objavy a závery však vôľou neovplyvňuje (hoci sa ku koncu druhého dielu naučí aspoň sčasti prúd tvorivého vedomia cielene zameriavať). Má nesmierne výkonné podvedomie. Jeho podvedomie pracuje obrazovo – sústavne sa mu vracajú spomienky na nejakú udalosť, až kým jej význam plne nepochopí.
Ďalšími faktormi vstupujúcimi do Davidovej osobnosti sú traumy. Otec rodinu opustil a David bol už od najútlejšieho detstva vystavovaný odmietaniu a posmechu pre svoju telesnú a psychickú „zaostalosť“. Jeho spomalená schopnosť učenia sa viedla k množstvu ťažkých sklamaní. Kvôli spomalenému rastu, ale aj kvôli vlastným rýchlejším emocionálnym zmenám mali ľudia problém Davida prijať. V staršom detskom a pubertálnom veku do mnohých situácií končiacich sklamaniami išiel vedome, hoci predvídal zlý výsledok – jeho túžba nadväzovať vzťahy a chýbajúca iná možnosť však opätovne víťazili nad skúsenosťami, čím upadával do ešte väčšieho rozčarovania. Dôsledkom toho sa navonok stával introvertom, hoci prirodzene bol skôr extrovert; jeho pôvodný sangvinizmus ustupoval melancholickej, hĺbavej povahe.
David javil začiatkom prvej knihy známky dystýmie – menej závažnej formy depresie. Súčasne sa u neho objavujú niektoré príznaky hraničnej poruchy osobnosti a s tým súvisiace sklony k manipulatívnemu správaniu. V lepších obdobiach života, bez citovej deprivácie, sa však Davidova osobnosť vracia bližšie k svojej prirodzenej (geneticky podmienenej) podstate. Napriek zlým životným skúsenostiam David zostáva sebavedomým, nepochybujúcim o sebe – pochyboval nanajvýš o stratégiách v nadväzovaní vzťahov, no nikdy nie o tom, či má právo byť milovaný a chcený. Toto pevné jadro jeho osobnosti súvisí s milujúcou, ochraniteľskou matkou. Vďaka nej v kombinácii s genetickými faktormi David dokáže naozaj hlboko, až bláznivo milovať, čo sa prejaví v jeho prvom a pravdepodobne jedinom vážnom partnerskom vzťahu.
Posledným významným faktorom Davidových reakcií je jeho fyziologická mladosť. Z nej vyplýva ani inteligenciou celkom nepotlačiteľná nezodpovednosť, nebojácnosť a ľahkovážnosť. Do nebezpečných dobrodružstiev sa David vrhá po hlave. Jeho šoférovanie je rýchle a neopatrné, reakcie často impulzívne a silné. Neraz zabúda na povinnosti a nedomýšľa následky svojho konania.
Mechanizmus spomaleného starnutia
David Settle starne viac než dvakrát pomalšie, pretože bol ako oplodnené vajíčko – zygota – geneticky modifikovaný. Modifikácia mu vniesla do DNA gény pre zložitý enzymatický komplex. Modifikačnej DNA bolo toľko, že jeho chromozómy výrazne predĺžila. V dôsledku toho sa upravené chromozómy jeho spermií nie sú schopné spárovať s neupravenými chromozómami ženského vajíčka. Vývoj vajíčka oplodneného Davidom nikdy nepokračuje. Ako vedľajší účinok spomaleného starnutia je preto David neplodný.
V enzymatickom komplexe spomaľujúcom starnutie sú dôležité dva enzýmy:
- Omega DNA-polymeráza: Fiktívny enzým vytvorený pre tento príbeh. Gén pre ňu bol vyextrahový z fiktívnych červov žijúcich v silne rádioaktívnom prostredí. Omega DNA-polymeráza týmto červom pomáha vyrovnať sa s častými mutáciami tak, že mutácie opravuje. Jej gén bol po vyextrahovaní z červov genetickou spoločnosťou Travis upravený pre ľudský Codon Usage. Spoločnosť tiež nahradila jeho pôvodné intróny a ponechala v nich iba zostrihovú sekvenciu. Do zvyšku génu vložila vlastné informácie vrátane svojho copyrightu. Na zapisovanie informácií použil Travis binárny kód, v ktorom jednotku predstavuje prítomnosť tretej vodíkovej väzby medzi dusíkatými bázami génu. Transláciou génu vzniká spomínaný enzým Omega DNA-polymeráza. Je to DNA-závislá DNA polymeráza, čiže enzým, ktorý replikuje DNA. Na rozdiel od iných enzýmov vrátane bežnej ľudskej replikačnej DNA-polymerázy delta replikuje DNA-polymeráza genóm oveľa precíznejšie. Má omnoho menšiu chybovosť než akýkoľvek iný známy replikačný enzým. V dôsledku toho však tiež pracuje niekoľkonásobne pomalšie než iné DNA-polymerázy. Laicky zdôvodnené, ak sa má niečo robiť poriadne, nemôže sa to robiť rýchlo. A práve pomalosť práce tohto enzýmu je hlavným dôvodom, prečo David starne zhruba dvakrát pomalšie. Omega DNA-polymeráza zároveň opravuje chybné úseky DNA oveľa lepšie než bežné ľudské opravné enzýmy. Dôsledkom toho David prakticky nemôže ochorieť na rakovinu a je (podobne ako pôvodcovia génov – červy) odolný voči silným dávkam ionizujúceho žiarenia. Gén pre tento enzým býva v roku 2057 vkladaný aj do iných jedincov v podobe vštepov geneticky modifikovaných multipotentných buniek, aby lokálne spomalil starnutie niektorých tkanív. No David Settle je prvý človek, ktorý má omega DNA-polymerázu obsiahnutú v celom svojom genóme.
- Telomeráza – reálny enzým, ktorý, ak je aktivovaný, umožňuje bunkám množiť sa donekonečna. V množstve tkanív dospelého človeka je telomeráza vypnutá ako ochrana pred rakovinou. Keďže v Davidovom genóme však DNA upravuje a pred rakovinou ho chráni veľmi účinná omega DNA polymeráza, Davidove tkanivá si môžu dovoliť mať aktivovanú aj telomerázu. Tá spôsobuje, že dokonca aj rýchlo sa obnovujúce Davidove tkanivá, ako pokožka či sliznice, starnú len dvakrát pomalším tempom.
Okrem toho má David množstvo enzýmov, ktoré zabezpečujú správne prepínanie medzi polymerázou delta a polymerázou omega. V nepoškodených Davidových bunkách genóm replikuje polymeráza omega. No ak dôjde k zraneniu, enzymatický komplex prepne polymerázu omega z replikačnej do opravnej úlohy a genóm replikuje polymeráza delta, aby sa zranenie rýchlo zahojilo. Časté opakované poranenie na jednom mieste preto dokáže urýchliť starnutie tohto miesta (hoci vďaka opravnej funkcii omega DNA-polymerázy ho stále neurýchli na hodnoty bežného človeka).
DNA-polymeráza omega má v úlohe replikačného enzýmu svoj špecifický enzymatický komplex, ktorý javí afinitu jedine k nej (a k iným enzýmom prislúchajúcim tomuto komplexu). Patrí k nemu napríklad vlastná topoizomeráza. Vďaka tomu sa zložky „normálneho“ a „spomaleného“ replikačného komplexu nepremiešavajú, hoci sú exprimované v rovnakom čase.
Životopis
V dôsledku cestovania časom a sústavných zmien platnej skutočnosti je náročné opísať priebeh Davidovho života. Navyše, počas popísaného deja knihy David zistí, že nežil so svojimi biologickými rodičmi a rané štádia jeho života vyzerali podstatne inak, než si dovtedy myslel. Nachádza sa tu preto opis domnelého života, ktorému David až do svojich 33 rokov veril, a pokračuje sa v ňom časovou líniou, ktorá mala v prvom + druhom dieli spoločne najviac priestoru.
Podľa domnelého životopisu sa David Theodore Settle narodil 3. marca 1970 v štáte Louisiana ako jediné dieťa Simona a Megan Settleových. Megan Settleová, rodená Fieldsová, mala v čase jeho narodenia dvadsaťtri rokov. Žili so Simonom v rodinnom dome. Davidovo detstvo prebiehalo normálne až do veku osem mesiacov (tento údaj nie je presne ohraničený a David sám o ňom až do dozvedenia sa pravdy hovorí ako o „prvom približne polroku“). Potom sa z neznámych príčin začal jeho telesný a duševný vývoj oneskorovať. Súčasne s tým David začínal byť veľmi chorľavý, no v porovnaní so závažnejším problémom spomaleného vývoja tomu rodičia nevenovali pozornosť.
Simon a Megan v panike vláčili dieťa po lekároch. Stav jediného syna bol pre manželov zdrojom početných hádok a nezhôd. Lekári spočiatku nevedeli určiť diagnózu. Skúsili podávať Davidovi rastové hormóny, aby svoj rast dobehol. Našťastie, skôr než došlo k trvalému telesnému poškodeniu (pretože Davidovi sa v skutočnosti rastový hormón tvoril v primeraných množstvách), lekári konečne prišli na to, že dieťa je zdravé, len jeho bunky sa delia 2,059-krát pomalšie než bunky iných ľudí.
Simon Settle však túto diagnózu nepochopil. Davidovo spomalenie chápal ako mentálnu retardáciu. Navrhol preto dať Davida do ústavu. To bola pre Megan posledná kvapka a podala žiadosť o rozvod. Súd zveril dieťa matke. Simon viac nemal záujem sa so synom stýkať. Megan začala sama dieťa vychovávať až prehnane ochranársky.
David chodil do škôlky až do svojich ôsmich (fyziologicky necelých štyroch) rokov. Potom musel byť podľa zákona umiestnený buď do normálnej alebo špeciálnej školy. Megan zvolila normálnu školu a vyvinula značné úsilie na to, aby Davida naučila čítať, písať a počítať. David ešte nebol zrelý na držanie pozornosti na učivo. Vďaka svojej výnimočnej inteligencii však tieto základy vo veku telesných štyroch rokov zvládol. Napriek tomu však nestíhal držať tempo s normálne sa vyvíjajúcimi žiakmi. Niektoré ročníky školy musel opakovať. Bol z toho nešťastný. Vtedy sa Megan rozhodla presťahovať sa s ním vždy po dvoch-troch rokoch na iné miesto, aby si nikto nevšimol jeho odlišnosť a aby nemusel opakovať ročník v rovnakej škole, ale v novej.
David si svoju odlišnosť ešte dobre neuvedomoval. S deťmi, ktoré o jeho odlišnosti nevedeli, ľahko nadväzoval kamarátstva. Pri sťahovaní a pretrhávaní citových pút sa vždy búril. So starými priateľmi sa snažil udržať si aspoň písomný kontakt, ale oni sa zakaždým na neho po čase vykašľali. V šestnástich si tajne vypočul rozhovor Megan s jej bratom Owenom, ktorý mu pomohol uvedomiť si hĺbku jeho problému. Aj tak však dlho trvalo, kým sa Megan podarilo presvedčiť Davida, aby klamal o svojom veku. Sama na udržanie tejto lži falšovala Davidove doklady. David postupne aj sám začínal prichádzať na to, že pravda o jeho veku neprináša dobré reakcie. Naposledy svoj pravý vek vyzradil v dvadsiatich rokoch. Po následnom silnom výsmechu s prezrádzaním svojho skutočného veku načas prestal.
V dvadsiatich rokoch priviedol domov opustené šteniatko. Megan mu ho nechcela dovoliť nechať si ho, aby si vďaka nemu neuvedomil, že iné živé tvory žijú podstatne kratšie než on. Ale David protestoval tak intenzívne, že matka sa podvolila. Psíkovi pouličnej zmesi pripomínajúcej Jack Russell teriéra dal meno Pilgrim. Vybudoval si k nemu silný vzťah.
S postupujúcimi rokmi sa u Davida začalo prejavovať hudobné nadanie. Chcel sa naučiť hrať na klavíri, ale ten mu kvôli častému sťahovaniu Megan nechcela povoliť. Napokon mu kúpila gitaru. Vo veku dvadsaťštyri alebo dvadsaťpäť rokov sa na nej David naučil sám hrať. O niekoľko rokov nato vstúpil do školskej kapely The Drifters. Odtiaľ ho krátko pred ďalším sťahovaním jej líder vyrazil, pretože David vyzeral príliš mlado. Okrem hrania David hudbu tiež často počúval. Najviac si obľúbil skupiny Coldplay a Radiohead, ale počúval napríklad aj U2, Queen alebo Pink Floyd.
S príchodom fyziologickej puberty David začal nadväzovať vzťahy s dievčatami. Žiadny však nezašiel ďaleko, pretože David vždy cítil povinnosť informovať dievča o svojom pravom veku, následkom čoho dostal kopačky. Tieto rozchody spolu s opakovaným odmietaním a opakovanou stratou kamarátov prehlbovali jeho nešťastie. Ako 29-ročný bol dovedený ku školskej psychologičke, no jeho problémy sa nezlepšili. Ako 30-ročný David získal vodičský preukaz, hoci nemali s Megan auto. Jeho pocity osamelosti viedli k tomu, že postupne čoraz menej skúšal vôbec nové vzťahy nadväzovať. Ďalšou ranou bola smrť jeho psíka Pilgrima na rakovinu, keď mal David tridsaťdva rokov.
Po celý život Davida prenasleduje množstvo nehôd a chorôb, nad ktorými sa však nezamýšľa.
Zásadný zlom v živote nastal začiatkom augusta 2003, keď mal tridsaťtri rokov (fyziologicky šestnásť). Vtedy býval s matkou v mestečku Middletown. Práve sa vracal z jedného zo svojich osamelých výletov do prírody na bicykli. Tlačiac bicykel na dohľad od ich vtedajšieho domu zrazu uvidel utekať dievča, ktoré nepoznal, ale ono poznalo jeho meno. Naháňal ju starší muž a ďalší muži na ňu strieľali z idúceho auta. David jej pribehol na pomoc. Dievča sa zranilo a tak mu privolal sanitku. V nemocnici čakal, kedy ju prepustia, pretože sa mu už na prvý pohľad páčila. Keď sa mu zdôverila, že nemá kam ísť, ponúkol jej zostať v ich dome.
Dievčina sa volala Molly McCannová a jej príbeh, keď mu ho postupne vyrozprávala, bol vskutku neuveriteľný. Vraj je jeho frajerkou z budúcnosti, s ktorou začal chodiť v roku 2005. V tom istom roku bol David zabitý a aby sa tomu zabránilo, vrátila sa strojom času do minulosti spolu s jedným z tých mužov, čo ju prenasledovali.
David je Molly úplne očarený. Toto spolu so skutočnosťou, že daný muž neváhal použiť zbraň pri pokuse ju umlčať, ho presvedčí, že hovorí pravdu. Molly mu prezradí plno ďalších neuveriteľných faktov o ňom, ktoré sa dozvedela od daných mužov. Podľa nich je geneticky upraveným klonom fyzika, ktorý vynašiel stroj na cestovanie do minulosti.
David sa o pár týždňov s tými mužmi, ktorí pricestovali z budúcnosti, stretne. Tí mu to potvrdia a pridajú aj ďalšie informácie. Vďaka svojmu geniálnemu nadaniu súčasný David objaví aj spôsob cestovania do budúcnosti. Spoločne so štvoricou mužov príde na to, že svoje spomalené starnutie a neprimerane vysoký počet nehôd a chorôb odstráni tak, že sa spoločne s mužmi presunie do budúcnosti. V takom prípade by však už nikdy viac nevidel Molly, do ktorej sa medzičasom zaľúbil.
Vzhľadom na to, že telesne a mentálne je David v puberte, sa mu obetovanie lásky zdá byť priveľká cena za získané výhody. Štvorica mužov mu však nedáva na výber. David a Molly preto ukradnú auto a ujdú. Štvorica mužov ich začne prenasledovať. Počas úteku David dvakrát umrie, ale jeho priateľka sa zakaždým vráti v čase a tým mu zachráni život.
Približne dva mesiace po začiatku úteku štvorica mužov milencov chytí. V súlade s pôvodným plánom naložia Davida do stroja času a prenesú ho zo začiatku decembra 2003 do konca mája roku 2019. V tomto roku časopriestor postupnými zmenami odstráni Davidovi všetky genetické modifikácie a David začne starnúť normálnou rýchlosťou. Časopriestor sa súčasne postará o to, aby na Molly úplne zabudol a aby prežil minimálne do roku 2057. Jeho ďalší osud zostáva nejasný.
Genéza postavy
Postava Davida Settlea má niekoľko koreňov. Obsahuje autobiografické prvky, najmä problémy okolo spomaleného starnutia. Ako narodená začiatkom septembra Jana Plauchová vždy bývala najstaršia v triede, no súčasne, paradoxne, aj najmenšia a najmladšie pôsobiaca z detí. V dospelosti jej hádali niekedy až o desať rokov nižší vek. Zároveň mala v puberte silné tendencie porovnávať jej dlhý život s krátkym životom zvierat. Toto všetko jej pomohlo vcítiť sa do postavy dvakrát pomalšie starnúceho chlapca. David má s ňou spoločné aj niektoré záujmy, napríklad chodenie do prírody a obľubu v hudobných skupinách alternatívneho rocku.
Základom Davidovho výzoru a správania je z mnohých kníh a seriálov poskladaný jej vlastný ideál teenagera s rozumom a srdcom.
Výsledná Davidova podoba prešla niekoľkými štádiami a vznikla spojením dvoch odlišných fiktívnych postáv vytvorených asi v jej pätnástich rokoch. Prvá postava pochádzala z prapredka románu Nula kelvinov, bezmenného príbehu. V ňom sa vyskytovala postava muža, ktorý bol vyslaný späť v čase naprávať následky nevydareného prvého pokusu o prenos v čase, ktorý jej vykonávateľa, vynálezcu, raritným spôsobom zabil. Hoci tento bezmenný muž, ktorý má napraviť minulosť, zodpovedá v Nula kelvinoch skôr postave Browlinga (jedného zo štvorice mužov z budúcnosti), s Davidom ho spája nešťastná láska ku kolegyni zrodená počas naprávania minulosti.
Druhou fiktívnou postavou predchádzajúcou Davidovi je postava z nedokončenej poviedky Briggsov meteorit. Zodpovedá mu šestnásťročný streškolák David Briggs, ktorý má takisto priateľku Molly McCannovú. David Briggs na začiatku poviedky zahynie pri nočnej autonehode. Pamiatkou na tohto Settleovho „predka“ je scéna s nočnou autonehodou zhruba v strede románu Nula kelvinov.
Obe tieto fiktívne postavy sa na jeseň roku 2003 zliali do spočiatku bezmenného hrdinu (poznala iba jeho inciálky D. S.) románu už vtedy známeho pod názvom Nula kelvinov. V tomto čase zoznámenia sa s tridsaťpäťročným Davidom mala autorka sotva šestnásť rokov – vzhliadala preto k nemu ako k niekomu nielen formálne, ale aj fyziologicky staršiemu. Potom ale s ním na štyri roky stratila kontakt. V jeseni 2007 dostal svoje definitívne meno a tiež ďalšie charakteristiky, napríklad hranie na gitare.
K ďalšiemu prudkému rozvoju detailov o Davidovom živote a osobnosti došlo po dokončení prvého dielu, v rokoch 2011 a 2012 pri písaní druhého dielu. Vtedy došlo napríklad k spresneniu dátumu jeho narodenia (predtým bol známy len ako „koniec zimy“) vďaka výpočtu.
Žiadna iná moja postava z Plauchovej dokončených príbehov nepredstavuje priamy Davidov ekvivalent. Často sa však v jej knihách objavuje ako hlavný hrdina muž, ktorý je inteligentný a súčasne emocionálne založený.
Symbolika mena
Davidovo meno nebolo zvolené kvôli symbolike. Jednoducho sa vynorilo spolu s ďalšími faktami o ňom. Napriek tomu je symbolické a vystihuje jeho osobnosť.
Krstné meno David sa mytologicky viaže na príbeh o Dávidovi a Goliášovi. Biblický Dávid porazil silnejšieho Goliáša vďaka tomu, že bol chytrejší, čo v prípade Davida Settlea poukazuje na silu jeho inteligencie.
Priezvisko Settle ako sloveso značí „usadiť sa“, čím naráža na Davidovu neochotu sťahovať sa a na jeho citovú stálosť.
