Večnosť omylov
Večnosť omylov je druhou vydanou knihou autorky Jany Plauchovej. V skutočnosti vznikla ako štvrtý románový rukopis v poradí a vyšla až po mladšom, piatom rukopise, Nula kelvinov. Napísaná bola v rokoch 2008 – 2009 a trvalo mu štyri roky, kým si našila svojho vydavateľa – ním sa stalo žilinské vydavateľstvo Artis Omnis.
Večnosť omylov je súčasťou rozsiahleho fiktívneho sveta „Something in the sky“, ktorého tvorbe sa autorka intenzívne venovala už dávno pred týmto románom. Obsahovo kniha zľahka súvisí s jej prvým románovým rukopisom, zatiaľ nevydaným Príbehom Padajúcich Hviezd, ktorý do tohto fiktívneho sveta tiež patrí.
Ústrednou témou Večnosti omylov je neobjasnená tragická havária raketoplánu Discovery (táto nehoda je v skutočnosti fiktívna) a reťaz dôsledkov, ktorú vyvolá. Je to zložitý príbeh o kozmických letoch, túžbach, stratách, ľudských chybách, sebaklamoch a konšpiráciách. O tom, kam až človeka dokáže doviesť pocit viny. O tom, že nie je dobré zahrávať sa s prírodou. O tom, že kolonizácia cudzej planéty ľudstvom je nesmierne náročná a zložitá dokonca aj vtedy, ak uberieme v súčasnosti najväčší problém – obrovské vzdialenosti vo vesmíre.
Obsah
Bývalý astronaut Derek Watson prežíva ťažké obdobie. Krátko po štarte vybuchol na rampe raketoplán Discovery a sedem priateľov a kolegov zahynulo pred jeho očami. Napriek čoraz zúfalejšej snahe zo strany Watsona a ďalších zúčastnených nenachádza vyšetrovacia komisia príčinu, prečo raketoplán zmietla z oblohy taká zničujúca explózia. Po čase však Watsona kontaktujú tajomní Rusi, ktorí poznajú nielen skutočnú príčinu havárie, ale naznačia, že posádka raketoplánu môže byť stále nažive. Watson sa na ruskom kozmodróme začne pripravovať na špeciálnu misiu a ignoruje náznaky, že s jeho chystaným letom nie je všetko v poriadku. S postupujúcimi psychickými problémami je Watson vťahovaný čoraz hlbšie do víru udalostí, ktoré ukazujú, kam až dokáže človek dôjsť z pocitu viny a pri hľadaní pravdy.
Pre autorku je Večnosť omylov spletencom silných emócií vyvolaných tragédiou prestupujúcou všetko – i zdanlivo nesúvisiace – dianie, zasahujúcich každý kút sveta kozmického výskumu, ktorý už nikdy nebude taký ako pred tragédiou. Tragédiou, z ktorej vzklíčili krehké šance, z ktorých nemáme morálne právo sa radovať, hoci z povinnosti ich musíme využiť. Je mnohovrstvovým stvárnením katastrofy, ktorú nie je možné vykúpiť ani zázrakom – a to doslovným. Príbehom o zapletení sa v mene moci nielen do vraždy, ale aj do nepreskúmaných javov schopných následky zločinu násobiť. Je to príbeh o autorke a Columbii… a miestami aj o nej a jej bezprostrednejších osobných stratách.
Členenie
Román je rozčlenený na štyri veľké časti, ktoré nesú názvy:
- Vydesení
- Telemetrický súmrak
- Osem hviezd Veľkého voza
- Rojko
V rámci častí je kniha rozdelená do scén, ktoré sú zvyčajne definované dátumom, miestom a časom.
História vzniku Večnosti omylov
- január (?) 2003 – v školskej telocvični dostáva vtedy pätnásťročná autorka prvý nápad na túto knihu
- 1. február 2003 – Pri návrate z misie STS-107 sa nad americkým Texasom rozpadol raketoplán Columbia, pričom zahynuli všetci siedmi astronauti na palube.
- apríl 2003 – Plauchová začína študovať informácie o havárii raketoplánu Columbia
- koniec apríla 2003 – v autorkinej hlave sa rodí príbeh o raketopláne, o ktorom si všetci na Zemi myslia, že havaroval pri štarte, ale v skutočnosti sa teleportoval na vzdialenú planétu. Posádka raketoplánu bojuje o návrat na Zem. Príbeh je pomenovaný Niečo na oblohe podľa slov piesne Let There Be More Light od Pink Floyd.
- máj 2003 – príbeh sa delí na niekoľko alternatívnych zakončení.
- jún 2003 – je zvolené definitívne zakončenie príbehu Niečo na oblohe, ale prvá polovica príbehu zostáva nejasná. Vzniká scéna s opakovaným prehrávaním si havárie raketoplánu (Večnosť omylov, str. 41).
- júl 2003 – postavy Derek Watson, Nathaniel Ford, Mary Fordová, David Briggs a Carrie Newmanová dostávajú svoje mená
- Začiatok augusta 2003 – príbeh Niečo na oblohe sa rozštepuje na dva samostatné príbehy, z ktorých v jednom sa raketoplán teleportuje na cudziu planétu na obežnej dráhe a v druhom už pri štarte. Oba sa stále volajú Niečo na oblohe, ale prvý z nich označujem ako A, a druhý, budúcu Večnosť omylov, ako B. V prvom príbehu ide o o Atlantis a v druhom o raketoplán Discovery. Prichádza postava Cindy.
- stred augusta 2003 – v autobuse cestou na dovolenku do Bulharska vzniká scéna začínajúca na str. 79.
- september 2003 – vzniká väčšina scén prvej polovice románu, vrátane úvodu, explózie, pohrebu, vyšetrovania, Watsonovho presunu do Plesetsku, výcviku a zrady. Prichádzajú postavy Higginsa, Richardsa, Koltubanovského a Klodovského (posledné dve zatiaľ ako nepomenované a označené prezývkami).
- október 2003 – Hrubý náčrt románu je hotový až po Poljakovo pristátie. Od tohto bodu sa mierne zasekávam a tvorba dočasne ustáva.
- december 2003 – tvorba románu Niečo na oblohe, alternatíva B, sa opäť rozbieha. Román si autorka čoraz viac predstavuje ako potenciálny filmový scenár. Uvažuje, že v tejto podobe by bolo dobré ho zapísať. Príbeh neoficiálne rozdelí na štyri veľké celky, z ktorých druhý dostane meno Osem hviezd Veľkého voza.
- začiatok januára 2004 – v hlave si preberá alternatívy, akými by sa príbeh mohol uberať po Watsonovom a Poljakovovom pristátí na planéte. Vznikajú postavy Louisa Spendera a Charlesa Brittena. Dochádza k definitívnemu oddeleniu alternatív A a B na dva úplne samostatné príbehy, pričom chce zachovať (napísať) oba.
- koniec januára 2004 – dochádza k premenovaniu románu Niečo na oblohe, alternatíva B, na Osem hviezd Veľkého voza. Začínajú jej napadať scény z jeho pokračovania s Johnom Higginsom v hlavnej úlohe, románu s názvom Väzenie Bajkonur.
- február 2004 – autorka začína spisovať prvú verziu obsahu diela.
- jar 2004 – ustáva tvorba románu, zároveň však prichádzajú nápady na jeho pokračovanie Väzenie Bajkonur. Plauchová dokonca uvažuje, že najprv napíše pokračovanie, pretože jej pripadá z oboch diel jednoduchšie. Aj tieto nápady však po pár týždňoch ustanú.
- jún (?) 2004 – začína písať román Niečo na oblohe, alternatíva A
- január 2005 – dokončuje román Niečo na oblohe, alternatíva A, a vie, že by mala nasledovať alternatíva B, čo dáva verejne najavo. Predpokladá, že začiatok písania Ôsmich hviezd je otázka niekoľkých mesiacov. Snaží sa zháňať si k alternatíve B potrebné rešerše, no bez veľkého úspechu, čo je jeden z faktorov, ktorý sa postará o odklad písania.
- jún 2006 – z internetových zdrojov si začína intenzívne rozširovať vedomosti o raketoplánoch.
- august 2006 – po dlhom odpočinku sa Osem hviezd Veľkého voza opäť preberá do tvorby. Vzniká podrobné vykreslenie scény medzi stranami 189 – 205. Po ukončení tohto tvorivého okna považuje Plauchová moje znalosti o románe za kompletné z 85 %.
- 20. júl 2007 – začína spisovať podrobný obsah aktuálnej verzie Ôsmich hviezd Veľkého voza. Súpis má deväť strán A4 a scénu po scéne opisuje dej od začiatku až do konca. Uvádza ho slovami: „Uzrie niekedy Osem hviezd Veľkého voza svetlo sveta? Dodnes neviem na túto otázku odpovedať o nič lepšie, ako na začiatku roku 2005…“
- jeseň 2007 – na Pomaturitnom štúdiu astronómie sa dozvedá o magnetických mikrofluktuáciách a uvedomujem si, že sa dajú využiť pre prenosy v románe. Robí náčrty schémy rakety Tachyon V. Uvažuje, že román začne písať v deň posledného reálneho štartu raketoplánu Discovery, ktorý sa vtedy odhadoval na rok 2010.
- September 2008 – Upúšťa od zámeru čakať s písaním na posledný štart raketoplánu a chce tému zachytiť, kým je ešte aktuálna. Začína zapisovať Osem hviezd Veľkého voza, verziu B2, ako svoj štvrtý románový rukopis.
- december 2008 – v zápise je asi v strede Watsonovho výcviku v Plesecku. Zapisovanú verziu člení len na scény, nezavádza rozdelenie na kedysi plánované štyri veľké celky.
- máj 2009 – zápis ustáva kvôli skúškam a maturitám Pomaturitného štúdia astronómie. Záverečné skúšky PŠA si dobrovoľne odkrúti rýchlo ako prvá, aby mala čas na písanie románu na notebooku, ktorý si so sebou na sústredenia nosievala.
- jún 2009 – ešte nedokončený prvopis posiela prvému recenzentovi. Následne, počas zahraničnej dovolenky, je zápis prvej verzie románu Osem hviezd Veľkého voza úspešne ukončený.
- júl 2009 – na základe pripomienok dvoch recenzentov je román intenzívne upravovaný.
- 11. august 2009 – na literárnom blogu www.enigma.sk je zverejnená prvá ukážka románu.
- august – október 2009 – postupne sú vyvesené ďalšie tri ukážky z románu.
- február – máj (?) 2010 – aktuálna verzia románu je postupne celá zverejnená na stránke www.mamtalent.sk. Dodatočne dochádza k jej rozčleneniu do štyroch celkov.
- január 2011 – na základe nových poznatkov a istých doteraz nezapracovaných pripomienok recenzistu dochádza k úpravám deja románu v jeho druhej polovici.
- jún 2011 – august 2011 – román prechádza prerábaním zameraným hlavne na štylistiku.
- koniec augusta 2011 – stará verzia románu je stiahnutá zo stránok www.mamtalent.sk.
- jar 2012 – román prechádza revíziou a novšia verzia je opäť zverejnená na internete, nie však celá.
- september 2012 – revízia je ukončená a román začína ponúkať vydavateľstvám.
- január 2013 – román je ponúknutý vydavateľstvu Artis Omnis.
- máj 2013 – Artis Omnis sa vyjadrí, že ho rukopis zaujal.
- august 2013 – na základe pripomienok vydavateľstva aj autorkiných pocitov začína ďalšie kolo prerábania románu. Dochádza k opravám vecných chýb, škrtaniu, zmenám niektorých mien. Verzia sa mení z B2 na B3.
- september 2013 – december 2013 – intenzívne prerábanie a revidovanie románu. Názov je zmenený na Večnosť omylov a pomenovanie Osem hviezd Veľkého voza sa opäť vracia na jeho časť. Nie však druhú, ktorá ho niesla pôvodne, ale tretiu.
- február 2014 – Večnosť omylov vychádza vo vydavateľstve Artis Omnis.
Zdroje
- Zóna Večnosti omylov na stránkach autorky
- História vzniku Večnosti omylov
- "Večnosť a ja" na stránkach autorky
