Tristodesať kelvinov
Tristodesať kelvinov s podtitulom Nie si nesmrteľný, nie si nezraniteľný, je vedecko-fantastický román, v poradí šiesta a zatiaľ najnovšia knižná publikácia Jany Plauchovej. Je voľným pokračovaním románu Nula kelvinov s podtitulom Ja neexistujem, ty neexistuješ. Bez znalosti Nula kelvinov nie je porozumenie Tristodesiatim kelvinom možné.
Kniha sa odohráva v roku 2003 s rovnakými postavami ako prvý diel. Tento príbeh potvrdzuje, dopĺňa a zdôrazňuje myšlienky Nula kelvinov. Spája dva vedecké aspekty príbehu vyskytujúce sa v prvom dieli izolovane – fyziku a genetiku. Dopĺňa, prehlbuje a vysvetľuje niektoré len zľahka načrtnuté, nevysvetlené, či dokonca naoko si protirečiace záležitosti v Nula kelvinoch. Zároveň má akčnejší dej prepletaný ešte hlbšími milostnými citmi a silnejším záverom ako prvý diel. Názov odkazuje na priemernú teplotu ľudského tela, ktorá má pre dej význam.
Rukopis vznikal v rokoch 2010 – 2016 celkom odlišným spôsobom, ako šesť predchádzajúcich Plauchovej románových rukopisov – zlepením zhruba 120 úryvkov napísaných v rozličnom poradí. Má rovnakú dĺžku aj štruktúru ako prvý diel (30 kapitol + epilóg). Vyšiel takmer osem rokov po svojom dokončení. Pokrstiť by sa mal 21. septembra 2024 na podujatí Comics Salón.
Obsah
V pokračovaní románu Nula kelvinov sa David Settle rozhodne, že sa svojej životnej lásky predsa len nevzdá a utečie s ňou. Pre toto ale, samozrejme, štvorica mužov z budúcnosti nemá žiadne pochopenie. Začne dvojicu prenasledovať s presvedčením, že nejakí adolescenti predsa nemôžu prejsť cez rozum skúseným odborníkom vybaveným technológiami z budúcnosti. Lenže David je génius, ktorému len chýbala motivácia – a keďže ju získal, začne prejavovať takú genialitu a vynaliezavosť, že z toho všetci padajú do kolien. Štvoricu spolu s Davidom navyše prenasleduje samotný vesmír, ktorý sa ich všetkých pokúša odstrániť ako nežiaducich narušiteľov časopriestoru. Prekvapivé odhalenia pribúdajú a možnosti oboch strán sa postupne zužujú…
Román objasňuje napríklad
- ako je možné, že David sa stretol s Claudiou Berrymanovou, keď by mali byť v izolovaných časových líniách
- podľa čoho nová časová línia vie, na aký tvar má zregenerovať, keď pôvodná časová línia sa predsa rozpadne
- či je možné zastaviť regeneračné sily časopriestoru aj iným spôsobom, ako premiestniť sa do doby, v ktorej máte po správnosti žiť
- prečo je časová slučka 1970 – 2057 logický nezmysel
- prečo si David Settle vybral pri prvom pokuse cestovania v čase za cieľ rok 1970, keďže to nemohla byť časová slučka
- prečo to napokon časová slučka bola, aj keď je to logický nezmysel
- či je pred cestovaním v čase dobré piť veľa tekutín
- ako presne funguje stroj času
- ako je možné, že to má takéto pokračovanie, keď prvý diel predsa skončil úplne inak
- a či láska predsa len dokáže poraziť fyziku
Zaujímavosti
- Nepísanie knihy po poradí, ale na preskáčku, nebol autorkin prvý pokus, ale bol to prvý pokus, ktorý sa jej podarilo úspešne dokončiť.
- Scéna, v ktorej sa David ocitne v roku 2019, bola vytvorená aj napísaná na jar roku 2012. Pred poslaním definitívnej verzie rukopisu do redakcie ju autorka musela mierne pozmeniť na základe toho, ako technológie roku 2019 naozaj vyzerali.
- Román sa dostal do tlače trinásť rokov aj tri mesiace po začiatku jeho písania, čím prekonal rekord najdlhšie vydávaného Plauchovej beletristického textu, ktorý doteraz držala Druhá planéta. Tlač však zároveň prišla „len“ osem rokov po jeho dokončení, u Druhej planéty to bolo dvanásť rokov od dokončenia, takže z tohto hľadiska je Tristodesať kelvinov iba na druhom mieste.
- Román Tristodesať kelvinov bol písaný súbežne s písaním románu Úvod do teórie chaosu. Chaos však začala písať neskôr a dopísala skôr než Tristodesať kelvinov.
- V priebehu písania Tristodesať kelvinov autorka zmenila jeho názov tri razy, čo sa jej nikdy u žiadneho iného románu nestalo (u iných bol názov zmenený maximálne raz).
