Middletown
Middletown, New Hampshire, je fiktívne mesto, v ktorom sa odohráva dej románu Nula kelvinov a časť deja Tristodesať kelvinov. Ide o bývalé banícke mesto v horách, v čase deja (v rokoch 2003 – 2005) upadajúce. V čase odohrávania sa deja v ňom žije hlavný hrdina príbehu, dospievajúci David Settle.
Geografia
V prvom dieli Nula kelvinov nie je poloha Middletownu špecifikovaná. Vieme len, že leží niekde v horách USA a zo severozápadu susedí s rovnako fiktívnym mestečkom Venderholf. Bol to zámer, keďže miest v Spojených štátov s názvom Middletown je niekoľko. Autorka, Jana Plauchová, sa chcela pripraviť na eventualitu, že román bude raz preložený do angličtiny a budú ho čítať aj obyvatelia Middletownov. A keď obraz mesta, prirodzene, nebude sedieť na ten ich Middletown, môžu si povedať, že je to skrátka o nejakom zo zostávajúcich Middletownov.
V pokračovaní knihy, Tristodesať kelvinov, sa však už nedalo geografickému zaradeniu Middletownu vyhnúť. Na základe Street View ho situovala na súradnice 44,0° severnej zemepisnej šírky, 71,4° stupňov západnej dĺžky. Je to v severozápadnom štáte New Hampshire, v širokom údolí pohoria Biele hory. Najbližšie reálne mestečká k nemu sú Conway, Lincoln a Glen.
Opis
Middletown je americké mesto, na svoju rozlohu dosť ľudoprázdne, čo súvisí s jeho históriou (pozri nižšie). Má opustenú mestskú priemyselnú štvrť. Mnohé budovy sú nedostavané. Pôsobí pochmúrne. Hovorí sa o ňom ako o západákove alebo o diere. Obklopujú ho kopce zjazvené kameňolomami a ťažobnými jamami, niektoré zmenené na jazerá, ale kvôli toxickému podložiu nevhodné pre ryby. Staré haldy v okolí mesta zarástli mladým lesom. Nachádzajú sa tam aj nebezpečné, ukryté štôlne. Okolie je pokryté odpadkami. David však v jeho prírode pozná niekoľko relatívne pekných miest.
Medzi mládežou Middletownu sú rozšírené mäkké aj tvrdé drogy. Nie je ťažké nájsť skoro v každom žľabe popri ceste použité striekačky. V priemyselnej štvrti sa ukrývajú rozličné pochybné existencie.
Jeden z vrchov týčiaci sa nad mestom má prudký zráz. Vďaka tomu je z neho na mestečko dobrý výhľad. Toto miesto sa nazýva Vyhliadka a mladé páry naň chodia v autách randiť. Vyhliadka je porastená borovicovým lesom.
V meste sú spomínané nasledujúce objekty:
- Obchodný dom, v ktorom David chodí brigádovať
- Námestie s radnicou; tá má funkčné historické hodiny
- Mestská knižnica
- Nemocnica
- Second hand, ktorý neskôr skrachoval a v jeho priestoroch bola otvorená Bugyho cukráreň
- Middletownská stredná, jediná stredná škola v meste
- Mestský park
- Marleen Street, ulica, na ktorej konci je opustený chátrajúci poschodový dom
- Amfiteáter, nepoužívaný, s rozpadnutými lavičkami, vo vhodne tvarovanom údolí blízko mesta. Otvorené javisko sa skladá z betónového pódia a zadnej drevenej steny.
- Autobusová stanica
História
Do osemdesiatych rokov bol Middletown iba obyčajným malým mestečkom, kde by sa s veľkou biedou našlo dvetisíc obyvateľov. Potom sa však preslávil obrovskými náleziskami farebných kovov. Nastal veľký rozvoj hutníckeho priemyslu, mesto postihla masová zástavba. Geológovia sa však prerátali. Zásoby kovov boli len povrchové a po ich vyťažení sa veľmi sľubne rozbehnutý rozvoj mesta takmer okamžite zastavil. Množstvo nedostavaných budov doteraz hyzdí predmestie, pričom život sa opäť scvrkol len do pomerne malej zóny okolo centra. V roku 2005 má len niečo vyše osemtisíc obyvateľov.
Budovy
Dom Settleovcov
Dom, v ktorom bývali Settleovci od jari 2003, sa nachádza na ulici s dvoma radmi nízkych domčekov obklopených stredne veľkými záhradami. Väčšina z nich nemá ploty. Trávniky sú pekne a zodpovedne udržiavané, živé ploty, ak sú, strihané, no sem-tam by nejaký dom potreboval zrenovovať. Ide o typické bývanie pre spodnú časť strednej vrstvy obyvateľstva. Problémom sú len nevhodne umiestnené a nevhodne odtienené pouličné sodíkové lampy, ktoré vytvárajú veľa svetelného znečistenia. Dom Settleovcov je kvôli nim aj v noci zaplavený oranžovým svetlom.
Susedia v dome naproti Settleovcom sa volajú Gilderovci.
Samotný dom sa nachádza na pozemku obklopenom živým plotom s bráničkou. Zo zadnej strany pozemku je divoký porast a sprava aj zľava susedí s inými záhradami. V záhrade rastú jablone, Megan Settleová pestuje paradajky a letničky. Pozemok je topograficky prakticky rovný a obdĺžnikového tvaru.
Dom je prízemný, sčasti podpivničený, má pôdorys v tvare obdĺžnika a jednoduchú architektúru. Dvojica okien smeruje dopredu, na ulicu, hlavné dozadu, do záhrady a lesa. Na pravej ani ľavej stene domu okno nie je, na tieto strany však smerujú práve pivničné okná. Dom má štyri malé izby. V pivnici je nevyvetrateľný, nepríjemný zápach.
Za vchodovými dverami, ku ktorým sa kvôli podpivničeniu vystupuje schodíkmi, sa nachádza predsieň. Následná chodba má lesklú drevenú podlahu. Vľavo ústi do kuchyne, v ktorej je umelohmotná kuchynská linka s povrchovou imitáciou dreva, stôl a stoličky. Ďalšími izbami sú Davidova izba (pravý vzdialenejší roh domu), obývačka, Meganina spálňa a hosťovská izba. Pozrite náčrt.
V Davidovej izbe sa nachádza manželská posteľ po predošlých majiteľoch otočená čelom k vnútornému (nie obvodovému) múru. V tomto neveľkom priestore sa ďalej vyskytuje už len menší písací stôl so stoličkou, smetný kôš, malá komoda a masívne, staré skrine. V izbe sa nachádza aj rádio.
V každej miestnosti aj na chodbe domu Settleovcov sú namontované kamery, o ktorých jeho obyvatelia nevedia. Majú veľkosť špendlíkovej hlavičky. Prostredníctvom nich Davida sledujú muži z budúcnosti.
Sklad štvorice
V jednom z opustených skladov v prázdnej časti mesta sa nachádza úkryt štvorice mužov z budúcnosti. Je pomerne schátraný, má zatečený strop. Sklad je rozdelený priečkami vytvárajúcimi štyri oddiely, pričom posledný je ešte rozdelený na menšie úseky, v ktorých muži bývajú. Prvý oddiel skladu má maskovaciu funkciu a vyzerá ako bežný sklad. Nachádzajú sa v ňom rady prázdnych drevených debien. Oproti vchodu vedú dvere do ďalšieho oddielu. No hoci vyzerajú obyčajne, v skutočnosti ich osadila štvorica a zabezpečila senzorom, ktorý skúma DNA osôb, ktoré chcú prejsť. Nechá prejsť len ich štyroch. Za týmito dverami sa nachádza veľká miestnosť s obrazovkami, riadiacimi pultmi, kancelárskymi stoličkami. Pri jej prázdnej stene sú zase rozhádzané debny, ale tentoraz s vybavením štvorice.
V treťom oddiele skladu, rozľahlom, sa nachádza stroj času, tzv. Kabína.
Vo štvrtom, poslednom, sú „kajuty“ pre mužov a biochemické laboratóriá. Do týchto častí sa dá dostať nielen prejdením troch predných oddielov, ale aj niekoľkými dverami v bočných stenách skladu. Aj tie sú zabezpečené overovaním DNA.
Dom na Marleen Street
Dom na Marleen Street je lokalita, ktorá sa objavuje iba v druhom dieli Nula kelvinov, v románe Tristodesať kelvinov. Ide o kedysi honosný, dnes opustený a schátraný dom sedem míľ od centra Middletownu, bez blízkeho susedstva iných domov. V roku 2003 ho štvorica používala ako sklad a biochemické laboratórium, no potom ich vybavenie z budúcnosti našla skupina výrastkov a museli sa presťahovať. Dom je poschodový a má vikiere.
Prízemie domu na Marleen street zaberá dlhá a rozľahlá miestnosť bez vstupnej chodby, ktorá bola obývačkou a jedálňou. Ďalej sa na prízemí nachádza kuchyňa a kúpeľňa. Z obývačky vedú schody na poschodie, kde sa nachádza druhá kúpeľňa a tri izby. Použiteľná je však len izba naľavo od schodiska, pretože na pravej strane sa prepadáva podlaha. V dome sú zvyšky starého nábytku, všetky prisunuté ku stenám a zväčša zakryté. Steny pokrývajú špinavé, olupujúce sa tapety.
Obyvatelia
Niektorí v knihách spomínaní obyvatelia Middletownu
Stáli obyvatelia
- Kathy Jenkinsová, stredoškoláčka
- Alfie Gilbour, stredoškolák
- Brenda Bolteová, stredoškoláčka
- Hank Fletcher, stredoškolák
- Robert Myerson, stredoškolák
- Stella Oaksová, stredoškoláčka
- Kyle Abott, stredoškolák a postrach okolia
- Susie Pickeringová, stredoškoláčka
- Roy Pickering, Susin otec
- Lucinda Hindeová, susedka Settleovcov
- Donald Laucher, skladník
Dočasní obyvatelia
- David Settle, výnimočný dospievajúci chlapec
- Megan Settleová, Davidova matka samoživiteľka
- Dylan Haise, psychológ
- Chantal Browling, génový inžinier
- Wayne Kingsley, matematik a chirurg
- Gilles Conrad, bývalý policajný detektív