Glenn Irving
Glenn Irving (*?, – †?) je hlavnou postavou románu Druhá planéta aj jej alternatívy. Je to mladý vedecký pracovník, neprofesionálny astronaut, veľký nadšenec do prieskumu Venuše. Stane sa jedným zo šiestich členov posádky stanice Venera obiehajúcej okolo tejto planéty.
Opis
Na začiatku príbehu má Glenn 26 rokov. Je stredne vysoký, značne chudý, má kučeravé hnedé vlasy s nádychom do červena a zelené oči. Vzhľadom pôsobí (prinajmenšom pohľadom ďalšej postavy) ako postgraduálny študent.
Osobnosť
Glenn je zvedavý a dychtivý rojko posadnutý Venušou. O tejto planéte prečítal azda všetky, aj tie najneuveriteľnejšie teórie a sci-fi knihy. Túži rozlúštiť záhadu tejto planéty vyvolanú tajomnou snímkou, ktorá na povrchu nehostinnej planéty zachytáva objekt podobný pozemskému mestu. Glenn je však vnímavý k svojmu okoliu, empatický, priateľský, romanticky založený. Často sa necháva unášať denným snením, premýšľa nielen o výskume, ale aj o druhých ľuďoch. Má v sebe mimoriadnu húževnatosť, pokiaľ ide o dosahovanie jeho výskumných cieľov, vo vzťahu k opačnému pohlaviu jeho sebavedomie už také vysoké nie je. Vyznaním je agnostik, k Bohu sa utieka len v ťažkých chvíľach.
Život
Glennov život zásadne ovplyvnila rodina. Brat jeho matky, John Crouch, sa totiž stal veliteľom prvej misie, ktorá kedy pristála na Venuši. Keď ho vybrali na túto úlohu, Johnova staršia sestra, štyridsaťročná Priscilla, práve čakala tretie dieťa. Svojmu bratovi veľmi fandila, podporovala ho a sama sa o vesmír trochu zaujímala. Keď ktosi poznamenal, že Johnov let bude rovnako priekopnícky ako let Johna Glenna, v návale nadšenia sa Priscilla rozhodla pomenovať svojho najmladšieho potomka a jediného syna Glenn. Zároveň jej to ladilo s menom jej prvorodenej dcéry – Gwendolyn.
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Johnov výcvik a príprava na let boli dlhodobé a intenzívne. Keď sa Crouch po úspešnom pristátí na Venuši vrátil na Zem, malý Glenn mal v tom čase už päť rokov. Od začiatku dychtivo načúval rozprávaniu svojho strýka o planéte. A keďže hlavný cieľ Crouchova výprava nesplnila, v Glennovi zrejme už vtedy niekedy skrsla túžba letieť na túto planétu a odhaliť záhadu tajomného artefaktu, kvôli ktorému sa tam Crouchova misia vydala. Toto útle dieťa hltalo všetky knižky o druhej planéte vrátane Planúcich lesov Venuše od Tonke Dragtovej. Rodina ho v tom nadšene podporovala.
Glennov sen však narazil na niekoľko vážnych problémov. Kým rástol, zistilo sa, že zdržiavanie sa na všetkých telesách Slnečnej sústavy okrem Zeme je smrteľne nebezpečné. Kozmonautika zažila krízu a útlm, ľudstvo navyše urgentne riešilo iný problém – nespavosť. K tomu sa zlomilo aj Glennovo zdravie. V dvanástich rokoch sa odhalila príčina jeho chorobnej chudosti. Diagnostikovali mu diabetes mellitus 1. typu a ischemickú chorobu srdca. To jeho let do vesmíru vylučovalo.
Glenn sa však nevzdával nádeje a snahy. Keď mal šestnásť, schválil sa projekt orbitálnej stanice Venera okolo Venuše. Šťastie v nešťastí, že Venera sa od začiatku potýkala s nedostatkom financií a následkom toho aj s technickými problémami. V snahe ušetriť na palive sa totiž jej prvé dva moduly nespojili už na obežnej dráhe okolo Zeme, ale leteli k Venuši každý zvlášť v bezpilotnom režime a spojiť sa mali až pri cieli. To sa však nepodarilo. Moduly do seba ľahko narazili, čím sa na oboch nezvratne poškodila elektronika. Dvojčlenná mužská posádka vyslaná vzápätí k Venuši síce napravila, čo sa dalo, ale stanica sa nikdy nezbavila vysokej poruchovosti. Obaja piloti navyše o svojom pekelnom pobyte na budujúcej sa stanici rozprávali také historky, že tým väčšinu ďalších záujemcov do posádky načisto odradili. Astronauti sa oveľa radšej hlásili do posádok orbitálnych staníc krúžiacich okolo Mesiaca či konkurenčného Marsu. Vtedy sotva dospelý Glenn však vycítil príležitosť.
Začal intenzívne cvičiť a zlepšovať svoj životný štýl. Podstúpil aj nepríjemné lekárske zákroky vrátane rozširovania ciev, aby aspoň dočasne potlačil príznaky svojej choroby srdca. Podarilo sa mu pribrať na hmotnosť zdravej váhy. Popritom však využil aj konexie cez svojho strýka Johna, aby utajil o svojom zdraví to, čo sfalšovať a zakryť nevedel. Popri tom študoval planetológiu so zameraním na vulkanizmus.
V priebehu štúdií sa zoznámil s o rok mladšou Evelyn prezývanou Evy, s ktorou mal vzťah. Glennova rodina si Evy veľmi obľúbila a ona sama o neho naozaj veľmi stála. Z jeho strany však bol cit len vlažný. Spôsobilo to najmä jeho prílišné zameranie sa na Venušu, čo bola, ako Evy neskôr povedala, „milenka, s ktorou nemohla súperiť“. Evy zároveň jeho nadšeniu nerozumela. A hoci sa snažila byť mu dobrou partnerkou a podporovať ho, nerozumenie si v takej pre Glenna dôležitej sfére nemohlo vytvoriť nejakú zvlášť silnú väzbu.
Niekoľkoročná Glennova námaha v štúdiu, liečbe aj telesnom tréningu, bola korunovaná úspechom – Glenna vybrali do kozmického programu. Podstúpil základný nácvik preťaženia, nosenia ľahkých skafandrov a podobne. Bol zaradený na let na Venušu s dvakrát takým starým Billom Theakstonom. Glenn bol zo svojho úspechu úplne vo vytržení. Ani neľutoval, že jeho misia znamená definitívny rozchod s Evy.
V priebehu letu na Venušu sa Glenn pokúsil s Theakstonom spriateliť, no neúspešne. Viac šťastia mal so zvyškom posádky stanice – s veliteľom Edom Waltmanom, jeho ženou Arlene a palubným inžinierom Mikeym Dawsonom. Arlene ho ihneď očarila svojou krásou. Proti svojej vôli sa do nej postupne nešťastne zamiloval. Zároveň sa dychtivo venoval výskumu Venuše a položil základy nových veľkých objavov. Jeho snahu však brzdil nízky rozpočet a zlý technický stav Venery.
Na stanici sa postupne začali diať podivné veci. V snahe rozlúštiť nebezpečnú záhadu pridlhého spánku Glenn neuvážene vyzradil pravdu o svojom zdraví, v dôsledku čoho ho chcel Ed predčasne poslať na Zem. Ďalšie udalosti však tomu zabránili. Glennov niekdajší spolucestujúci Theakston sa obával spánku, pretože hrozilo, že sa z neho neprebudí. Odmietal spánok, až napokon zošalel, ukradol záchranný čln a pokúsil sa s ním odletieť zo stanice. Príčetný zvyšok posádky sa mu v tom snažil zabrániť. Tu sa dej rozdeľuje na dve možnosti:
- 1. Základná verzia: Arlene odmietla odpojiť Theakstonov čln a ten sa odtrhol aj s kusom stanice, čo viedlo k následným explóziám. Pri nich zahynuli všetci astronauti prítomní v riadiacej sále okrem Glenna. Ten bojuje o život, kým sa mu podarí dostať do bezpečnejších častí stanice. Tam sa z počítača dozvie, že sa aj tak nezachráni – nemá dosť kyslíka do príletu pomoci. Po spracovaní prvotného zúfalstva sa preto rozhodne, že ak už má umrieť, nech je to na Venuši a pri výskume. Pripraví si pristávací modul, ktorý je schopný len jednosmernej cesty na Venušu, skafander na Venušu, a opustí s nimi stanicu.
- 2. Alternatívna verzia: Arlene včas odpojila Theakstonov čln. Zvyšok posádky sa potom snaží čln aj senátora zachrániť. Šialený vedec postupne zaviní poškodenie stanice, deštrukciu člna, vlastnú smrť a aj smrť veliteľa Eda. Arlene sa z toho psychicky zrúti. Glenn jej chce pomôcť, stane sa jej spovedníkom a milencom. Arlene napokon spolupracuje na opravách stanice a privolávaní pomoci, je však stále zničená z manželovej smrti. Po čase Glennovi prezradí, že je tehotná s Edom, Glenn si však myslí, že dieťa je jeho. Zúfa si z toho, že ho Arlene nemiluje, aj z toho, že sa stratili všetky výsledky jeho výskumu i možnosť naďalej Venušu skúmať. V rámci snahy privolať pomoc zo Zeme musí napokon Arlene vystúpiť v skafandri von. Pred koncom inak úspešného výstupu ju zabije bližšie nešpecifikovaná častica, ktorá jej prerazí skafander. Zlomený Glenn sa rozhodne, že podstúpi samovražednú misiu na povrch Venuše. Zvyšní dvaja členovia posádky mu to vyhovárajú, no napokon sa podvolia a pomôžu mu.
Odvtedy dej pokračuje opäť jednotne. Glenn po istých problémoch dosadne na Venušu, vystúpi na povrch a komunikuje so stanicou. Pri pohybe sa v oblasti, v ktorej by podľa jeho predbežných výskumov malo byť niečo zaujímavé, sa prepadne do podzemného komplexu postaveného inteligentnou rasou. Glenn vďaka holografickému záznamu odhalí tajomstvo jej pôvodu, pôvodu ľudstva na Zemi, ako aj záhadu, prečo je Venuša taká neobývateľná a vražedná. Poznatky odvysiela na stanicu. Potom spokojný po splnení životného poslania vo veku nedožitých (základná verzia) alebo dožitých (alternatíva) 27 rokov umiera na cukrovku.
Genéza postavy
Glenn sa autorke prvý raz zjavil, keď mala trinásť rokov videla ho v krátkom úryvku scény, v ktorej sa plazí ventilačným potrubím v podzemnom venušskom komplexe. Nevedela, ako sa volá, ani ako sa tam dostal, vedela však už zhruba, kde je, a čo je hlavou pointou knihy.
Ďalšie stretnutie prišlo o tri roky neskôr. Vyjavili sa jej ďalšie úryvky z románu Druhá planéta vrátane spánkovej línie, kde Glenn už mal svoje miesto v posádke stanice. Stále však bezmenný.
Zároveň v hlave nosila námet na román s názvom Čisto teoreticky, ďalší zo série inšpirovanej haváriou Columbie. Tam astronaut preskúma poškodenie raketoplánu na orbite Zeme pri riskantnej akcii, v ktorej ho vyložia do otvoreného vesmíru. Opäť ho môžu zachytiť až po niekoľkých obehoch planéty, ktoré absolvuje úplne sám, mimo dosah raketoplánu. Tento astronaut sa volal Glenn Irving.
Potom ale usúdila, že príbehov inšpirovaných Columbiou má celkom dosť a tento sa nebude písať. Meno Glenn Irving však zrecyklovala do románu Druhá planéta. Je možné, že sa tak stalo až o ďalšie dva roky, pri jej treťom a definitívnom oboznamovaní sa s Druhou planétou. Po skončení tohto tvorivého okna mala dej v hlave skompletizovaný na neuveriteľných 98 % a Glenn mal vtedy už svoju v podstate finálnu podobu. Už vtedy cítila, že by niečo mohlo byť aj medzi ním a Arlene, na to ale musel čakať ďalšie dva roky. Až potom, ako dvadsaťročnej, sa jej vyjavila aj romantickejšia verzia príbehu. Glennova osobnosť sa tak sformovala do definitívnej podoby.
Glenn je do určitej miery autobiografický. Autobiografie je však v ňom o kúsok menej ako v hlavných hrdinoch jej predošlých vydaných kníh. Aj autorka chce letieť do vesmíru a bráni jej v tom zdravotný stav. Nie je však typ, čo by orientoval svoju pozornosť na hľadanie mimozemšťanov.
