Úvod do teórie chaosu
Úvod do teórie chaosu je šiestym dokončeným a tretím vydaným románom Jany Plauchovej. Ide o sci-fi triler s prvkami hororu. Je to predovšetkým príbeh o sile ľudského strachu, sebaklamoch a fóbiách, ale tiež o nevyčerpateľných možnostiach, zahrávaní sa s vesmírom, výskume, utajení, náhodách a kvantovej teórii.
Prvá verzia bola dopísaná v roku 2012. Román vyšiel vo vydavateľstve Artis Omnis na sklonku roka 2016. V súčasnosti je vypredaný. Stal sa prvou autorkinou knihou preloženou do češtiny. V českej verzii vyšiel cez nakladateľstvo Euromedia Group v máji 2023. Česká verzia je dostupná v predaji.
Obsah
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Peter „Pete“ Murray má nezvyčajné povolanie – je špecialista na prežitie v hlbinách. Vypracováva plány na záchranu posádok potopených ponoriek, pričom ale sám má z hlbín, presnejšie z tlaku v nich panujúcom, panickú hrôzu. Prípad, ku ktorému ho zavolajú tentoraz, je však výnimočný. Na dno oceánu sa nepotopila ponorka, ale kozmická loď Odyssey.
Pete sa ocitá na palube záchrannej lode Sunday Princess, kde sa začínajú diať záhadné veci. Hoci loď disponuje najmodernejšou technikou, pátracie tímy nevedia Odyssey nájsť. Deň po dni, hodinu po hodine sa šance na prežitie jej posádky znižujú. Pete zároveň trpí neobyčajne živými nočnými morami, a jeho fóbia z hĺbok sa prehlbuje. Postupne odhaľuje pravdu o ilegálnych nebezpečných pokusoch vykonávaných na palube Odyssey. Hľadanie odpovede na jednu z najzákladnejších filozofických otázok vyústilo do katastrofy nepredstaviteľných rozmerov. Jediná nádej pre ľudstvo spočíva v tom, že sa Pete postaví čelom svojmu najväčšiemu strachu…
Členenie
Román sa delí na tri časti. Každá z nich má po desať kapitol. Každá kapitola má názov.
Názvy častí
- 1. časť: Oceán
- 2. časť: Dno
- 3. časť: Odyssey
Tvorba knihy
Jana Plauchová vždy túžila napísať príbeh z morských hlbín. Impulzom ku vzniku tohto románu sa pre ňu stala kniha Sféra od Michaela Crichtona, ktorú prečítala ako študentka posledného ročníka strednej školy. Sféra rozpráva o nájdení potopenej mimozemskej kozmickej lode na dne oceánu, autorku by však viac zaujímala možnosť potopenia ľudskej kozmickej lode na dno oceánu. krátko na to sa pred ňou vynorila zápletka a hlavné postavy. Okamžite vedela, že sa volá Pete (priezvisko prišlo asi o trištvrte roka neskôr), a že je odborníkom na prežitie v hlbinách, hoci z nich má panickú hrôzu.
Po hmlistom náčrte možno prvej tretiny knihy nápady prestali prichádzať. Prerušenie tvorby na mesiace až roky je u Jany Plauchovej bežná vec. Asi dva mesiace pred koncom roku 2007 sa jeho tvorba opäť obnovila. Objavilo sa niekoľko ďalších kľúčových prvkov a scén vrátane Peteových snov o podivných rybách. Tvorba pretrvávala aj v prvom polroku roku 2008. V rovnakom čase sa obnovila aj tvorba oveľa dlhšie hibernujúceho románu Nula kelvinov.
V lete 2008 tvorba oboch kníh znova ustala. Autorka si začala vyhľadávať rešerše. V roku 2009 začala vážne uvažovať nad tým, že román zapíše. Napokon dostal prednosť Nula kelvinov, no po jeho ukončení v roku 2010 sa opäť chcela pustiť do Úvodu do teórie chaosu. Písanie si naplánovala najprv na leto 2010, potom na zimu 2010/2011, neodhodlala sa však naň. V univerzitnej knižnici však pokračovala s hľadaním rešerší.
Písanie plánovala na začiatok roku 2011, no zabránila jej v tom tragická udalosť. Ďalším termínom bolo leto 2011, no až v septembri roku 2011, pár dní pred jej 24. narodeninami, dostal príbeh konečne priestor na zvečnenie. Jeho zápis trval na Plauchovej pomery dlho, najdlhšie z jej dovtedajších rukopisov (no zápis nasledujúceho románu, Tristodesať kelvinov, bol ešte pomalší). Bolo to spôsobené nepredvídanou extrémnou vyťaženosťou v poslednom roku jej vysokoškolského štúdia a súbežného vydávania Nula kelvinov. Do Silvestra sa dostala len po desiatu kapitolu a pri štátniciach v roku 2012 stále nebola ani v dvoch tretinách. Knihu dopísala až v októbri 2012. S jej prvou verziou však bola veľmi nespokojná, a tak ju niekoľkokrát prepísala a zrevidovala.
