Jana Plauchová

Zo stránky PRD
Verzia z 12:20, 18. september 2024, ktorú vytvoril Adhara (diskusia | príspevky) (rekat., doplnenie prednášok)
Autorka Jana Plauchová
Autorka Jana Plauchová

Mgr. Jana Plauchová (* 8. september 1987, Banská Bystrica) je slovenská spisovateľka, autorka sci-fi a populárno-náučnej literatúry. Vyšlo jej päť vedecko-fantastických románov a jedna populárno-náučná kniha. Bola označená za jedinú výrazne sci-fi prezentujúcu slovenskú autorku súčasnosti.[1][2][3] Podľa spisovateľky Alexandry Pavelkovej jej v súčasnosti patrí na Slovensku prvenstvo v žánri hard sci-fi.[4]

Životopis

Narodila sa v Banskej Bystrici,[5][6][7] kde navštevovala gymnázium v odbore umelecká výchova. Má ukončený aj cyklus základnej umeleckej školy.[8] O vesmír sa zaujímala už od najútlejšieho veku.[5][2][9][10] Zaujímala ju aj príroda a príbehy, najprv videné a počúvané, neskôr čítané.[10] V pätnástich rokoch (rok 2003) sa po havárii raketoplánu Columbia pridal aj záujem o kozmonautiku.[11][2] V tomto veku výrazne stúpol aj jej záujem o astronómiu. Začala získavať ocenenia vo vedomostnej súťaži Čo vieš o hviezdach? a v roku 2004 rozpísala náučnú knihu o súhvezdiach.[12]:577 Do dvadsiateho roku života bola veľmi nadšená pre program Space Shuttle.[13]

Už na vysokoškolské štúdium nastupovala s vedomím, že chce písať knihy.[7][10] Biológia má podľa jej slov vo sci-fi veľké uplatnenie.[7][14] V rokoch 2007 až 2010 študovala na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici odbory systematická biológia a ekológia.[7] Na to nadviazala magisterským štúdiom na Univerzite Komenského v Bratislave v odbore molekulárna biológia.[15] Krátko po skončení vysokej školy sa jej podarilo vydať prvý román Nula kelvínov. Absolvovala aj Pomaturitné štúdium astronómie v Hurbanove.[8][12]:577

Momentálne pracuje ako odborná pracovníčka v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximilána Hella v Žiari nad Hronom.[5][16][10][2][12]:577 Na toto miesto ju odporučili astronómovia v jej rodisku. Ná­pl­ňou jej práce je najmä po­pu­la­ri­zá­cia vedy a vý­učba zá­kla­dov astro­nó­mie, ob­sluha di­gi­tál­neho pla­ne­tá­ria, vy­tvá­ra­nie prog­ra­mov do planetária, pí­sa­nie člán­kov, ob­čas po­zo­ro­va­nie, vý­jazdy s pred­náš­kami či tvorba mo­de­lov ves­mír­nych te­lies.[2] Viedla aj astronomický krúžok.[12]:577 Zároveň od roku 2014[12]:577 prednáša predmet Raketová technika a kozmonautika na pomaturitnom štúdiu astronómie v Hurbanove.[8][6][17][2] Po siedmich rokoch života v Žiari nad Hronom sa presťahovala do domu v Kremnici.[3] Jej záujmami sú astronómia, kozmonautika, čítanie, akvaristika, turistika, záhradníčenie,[11] výroba dekoračných predmetov, najmä zo šišiek,[14] písanie blogu, a stavanie sôch.[6][11]

Jana Plauchová je slobodná.[11]

Literárna tvorba

Plauchovej pracovisko, Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom

Záujem o sci-fi v nej prebudili detské sci-fi knižky Tajomstvo Dračej steny od Jozefa Žarnaya a Prázdniny na planéte Coleida od autora píšuceho pod pseudonymom Kir Bulyčov. K týmto knihám ju priviedla matka, tiež fanúšička sci-fi.[7][18][3] Plauchová bola tiež fanúšičkou seriálu Star Trek.[11][19] Písať začala už na základnej škole.[9] Jej prvými prácami boli rozprávky. Neskôr skúšala písať dobrodružné príbehy pre mládež, príbehy o zvieratách,[13][9][18] sci-fi[9][2] a pokusy o encyklopédie. Od šestnástich rokov do dvadsiatich štyroch rokov sa jej beletristická tvorba týkala výlučne sci-fi žánru.[9] Považovala sci-fi za rovnako pestrú, obohacujúcu a silnú ako iné žánre, za prostriedok rozšírenia čitateľovho chápania, predstavivosti, empatie a za možnosť nastaviť zrkadlo ľudstvu bez toho, aby plytko moralizovala.[18] Písanie prvopisu označila za najťažšiu časť tvorby.[18][2] Ako získavala čoraz viac teoretických vedomostí, táto tvorba bola pre ňu čoraz jednoduchšia.[11][20] Začala písať až vtedy, keď mala knihu premyslenú v hlave do poslednej vety. Ak ju začala písať skôr, stratila inšpiráciu a text nedokončila.[21][22]

Okrem sci-fi ju zaujíma téma písania samotného, o ktorom tiež tvorí poviedky či rady a návody.[6]

Romány

Jadrom tvorby Plauchovej sú vedecko-fantastické romány s vyváženými prvkami hard a soft sci-fi. Hlboké ponory do myšlienok a emócií postáv sú pre ňu rovnako dôležité ako faktická správnosť, veda a technológia.[7][10] Zaoberá sa aj témami, ktorým sa iní autori vyhýbajú, propaguje menšinové myšlienky.[10] Mimozemšťanov, v ktorých neverí, považuje len za súčasť umeleckej fikcie.[20] Zručne využíva odborné termíny, decentne čitateľa poúča, nebráni sa experimentovaniu. Používa tiež rozličné, výrazné typy postáv oproti iným autorom vedeckej fantastiky, ktorých postavy sú väčšinou zovšeobecnené.[23]

Nula kelvinov

V 17-tich rokoch dokončila svoj prvý rukopis, ten však nebol nikdy vydaný.[2][3] Knižne vydaný bol až jej piaty rukopis v poradí,[10][24][2] ktorý dopísala v roku 2010. Má titul a podtitul Nula kelvinov: Ja neexistujem, ty neexistuješ. Je to príbeh o (ne)cestovaní v čase, génových manipuláciách, odlišnosti od davu, láske, frustrácii, genialite a dospievaní.[24] Prináša príbeh chlapca Davida, ktorý rastie a starne dvakrát pomalšie.[25][26][24] Literárny kritik Miloš Ferko označil Plauchovej debut za kvalitný, čitateľný slovenský vedecko-fantastický román, ktorý je určený nielen deťom a mládeži.[25] Kritička Veronika Rácová sa o románe vyjadrila, že má precíznu kompozíciu a premyslenú kauzalitu, a že autorka vcelku dobre napriek veľkému rozsahu knihy zvládla dávkovanie určitých tém či motívov.[26] Plauchová neskôr označila túto knihu za mierne štylisticky a gramaticky nevyladenú.[18][27] S vydavateľstvom Q111 už nechcela spolupracovať.[27]

V roku 2022 vyšla kniha Nula kelvinov znova v reedícii vydavateľstva Artis Omnis. V tej dobe sa pripravovalo aj jej pokračovanie,[3][27] ktoré je jedným z dôvodov jej druhého vydania.[27] Toto pokračovanie s názvom Tristodesať kelvinov vyšlo v roku 2024. Román dopĺňa, prehlbuje a zdôrazňuje myšlienky Nula kelvinov. Myšlienka napísať toto pokračovanie autorke prvýkrát napadla pred koncom písania Nula kelvinov. Začala ho písať 21. decembra 2010. Písanie neprebiehalo v chronologickom poradí, ale v poradí, v akom jej scény prichádzali na um, takže koniec bol napísaný oveľa skôr ako začiatok. Rukopis písala celkovo päť a pol roka.[28]

Večnosť omylov

O rok a pol neskôr po prvom vydaní Nula kelvinov vychádza cez vydavateľstvo Artis Omnis druhý Plauchovej román Večnosť omylov.[5] V skutočnosti ho napísala ako štvrtý rukopis v poradí, pred Nula kelvinov. Ústrednou témou Večnosti omylov je neobjasnená fiktívna, tragická havária raketoplánu Discovery a reťaz dôsledkov, ktorú vyvolá.[29][27][10] Obsahuje aj motív teleportu medzi Zemou a vzdialenou planétou, ktorý je postavený na ťažko vysvetliteľných javoch vo vrchnej vrstve zemskej atmosféry.[20] Proces tvorby knihy od prvotného nápadu až po vydanú knižku trval desať a pol roka. Prvých šesť rokov autorka len vyhľadávala informácie a premýšľala dej. Prvú verziu knihy dokončila v roku 2009 a v nasledujúcich štyroch rokoch ju ešte trikrát prepísala.[13] Podľa Pavelkovej ide o nesporný posun vpred.[4]

Úvod do teórie chaosu

V roku 2016 vyšiel cez Artis Omnis tretí Plauchovej román Úvod do teórie chaosu, ktorý dopísala v roku 2012.[30] Písanie trvalo štrnásť mesiacov a finálnu verziu potom ešte prepisovala a upravovala. Kniha sa odohráva v prostredí oceánskych hlbín.[31] Je to sci-fi triler s prvkami hororu charakterizovaný ako príbeh o sile ľudského strachu, sebaklamoch a fóbiách, ale tiež o nevyčerpateľných možnostiach, zahrávaní sa s vesmírom, výskume, utajení, náhodách a kvantovej teórii.[30] Podľa spisovateľky Kataríny Soyky má text pridanú hodnotu pre fobikov, keďže hlavný hrdina trpí fóbiou z hĺbok.[32]

Úvod do teórie chaosu bol preložený aj do češtiny a v máji 2023 vyšiel vo vydavateľstve Euromedia.[33]

Druhá planéta

V apríli 2019 vychádza opäť cez Artis Omnis štvrtý Plauchovej sci-fi román s názvom Druhá planéta.[34] Napísala ho ešte na strednej škole, pred všetkými jej doposiaľ vydanými dielami. Písanie trvalo rok.[35][27] Na vydanie čakala ďalších 12 rokov, počas ktorých rukopis upravovala a prerábala, ale na jeho deji sa nič nezmenilo.[14] Ide o jej vôbec najstaršiu prácu, aká bola kedy publikovaná. Autorka ju označila za technickú, starosvetskú hard sci-fi v štýle Arthura C. Clarka, len jej rozuzlenie je fantazijnejšie. V rozuzlení sa rozlúštia niektoré zo záhad planéty Venuše.[35][27] Román rieši okrem iného otázky znečisťovania životného prostredia.[18] Motív Venuše sa v ňom vyskytuje preto, lebo ju autorka považuje za nedostatočne skúmanú v porovnaní s Marsom.[35] Navyše je Venuša veľmi podobná Zemi.[20]

Poviedky

Jana Plauchová sa venuje aj poviedkovej tvorbe. Jej prvá publikovaná poviedka má názov Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania a vyšla v roku 2012 v časopise Dotyky. V roku 2014 jej v spoločnej zbierke slovenských sci-fi autorov s názvom Dotyky budúcnosti vyšla poviedka Granátový vesmír. Neskôr v tom istom roku bola publikovaná aj jej poviedka Cintorín živých v zborníku poviedok súťaže Mladá slovenská poviedka. Na tému šialenstva astronautov napísala poviedku Pravidlá hry, ktorá vyšla v zborníku v roku 2019. V roku 2017 jej vyšla poviedka Po oblakoch nikto nechodí obutý – stala sa súčasťou zbierky poviedok českých a slovenských ženských autoriek s názvom Žena s labutí. Ide o jedno z mála diel, v ktorom sa autorka inšpirovala vlastnou skúsenosťou.[6]

Ocenenia

Svoje prvé ocenenie získala v roku 2002 v súťaži Kukučínova literárna Revúca 2002, kde dosiahla druhé miesto. Nasledovalo prvé miesto v Tak píšem ja 2013, 3. miesto v Mladá slovenská poviedka 2014,[36] 2. miesto v Poviedka Istroconu 2015,[11][6][37] Encouragement Award od ESFS 2015.[2]

Mimo fantastiky získala spolu s kolegami ocenenie Cena diváka na Astrofilme 2016 za scenár populárno-náučného filmu Jeho jasnosť Slnko.[11]

V roku 2021 získala v literárnej súťaži science fiction a fantasy Cena Karla Čapka víťazstvo v kategórii poviedka a tiež hlavnú cenu súťaže – Mlok, za science fiction poviedku Marťanská odysea,[38][39] príbeh o roveroch na Marse.[12]:577

Popularizácia vedy

Súbor:Úroveň článkov slovenskej Wikipédie vo vybraných oblastiach.pdf Plauchová sa venuje aj písaniu populárno-náučnej literatúry.[6] Publikovala v časopise Pontes, kde jej vyšiel napríklad článok „30 rokov od štartu Miru“,[40][41] a tiež v časopise Kozmos.

Súhvezdia od Andromedy po Žirafu

V roku 2023, po rokoch odkladov, vydala svoju prvú populárno-náučnú knihu Súhvezdia od Andromedy po Žirafu.[12]:577[42] Zámerom knihy bolo priniesť čo najkomplexnejšie informácie výhradne o súhvezdiach s výnimkou niektorých úzko súvisiacich tém, aké boli kedy v slovenčine vydané. Názov znamená, že publikácia obsahuje o súhvezdiach všetko od A po Z. Súhvezdia v knihe nie sú zoradené abecedne, ale podľa toho, ako sú viditeľné z územia Slovenska.[42] Na knihe pracovala s prestávkami devätnásť rokov,[12]:7 najdlhšia z týchto prestávok bola 2,5-ročná.[43] Počas prvých troch rokov práce autorka neplánovala knihu vydať.[43] Kniha vyšla sedem rokov po dokončení prvej verzie rukopisu.[14] Rukopis knihy obsahoval aj 92 autorkou kreslených máp, ktoré sa do vydanej verzie nedostali. Okrem toho autorka priznala množstvo zbytočnej a opakujúcej sa práce na knihe, ako aj nutnosť priebežného aktualizovania, čo proces písania knihy značne predĺžilo.[43][42]

Prednášková činnosť

Jana Plauchová prednáša pre laikov aj odbornú verejnosť od roku 2005.

Astronomické prednášky

  • Výpočet úplného slnečného a mesačného zatmenia
  • Možnosti extrasolárneho života[5][2][30][44][20]
  • Zázrak, že sme tu?
  • Prednáška o planéte podľa vlastného výberu
  • Dvanásť cirkumpolárnych hviezd, ktoré by ste nemali prehliadnuť
  • Tucet letných hviezd, ktoré by ste nemali prehliadnuť

30 rokov Hubblovho teleskopu

  • Hľadám hviezdu pre svojho mimozemšťana

Prednášky z kozmonautiky

  • Columbia, cesta bez návratu
  • Tma, kam sa pozrieš
  • Kozmonautika: Základy
  • Challenger – tragicky krátky let[45]
  • Od ohňostrojov k Sputniku[46]
  • 30 rokov Hubblovho teleskopu

Ostatné prednášky

  • Zázrak, že sme tu?
  • Sci-fi a realita
  • Úroveň článkov slovenskej Wikipédie vo vybraných oblastiach
  • Sú GMO hrozbou?

Wikipédia

V roku 2006, ako osemnásťročná, Plauchová spoznala projekt slovenskej Wikipédie. Stalo sa tak vďaka hľadaniu informácií do knihy Súhvezdia od Andromedy po Žirafu.[43] Po niekoľkých anonymných editáciách sa na ňom zaregistrovala pod pseudonymom Eryn Blaireová. Spočiatku sa venovala písaniu a rozširovaniu článkov z oblasti astronómie a kozmonautiky, počas vysokoškolského štúdia biológie sa zväčšil aj jej podiel biologických článkov.[47] Najintenzívnejšie prispievala v prvých štyroch rokoch od registrácie. Od roku 2010 počet jej editácií dlhodobo poklesol, ale redaktorka je doteraz aktívna.[48]

V roku 2017 sa zúčastnila Wikikonferencie v Žiline, kde prednášala na tému vývoj počtu a kvality článkov slovenskej Wikipédie v oblastiach astronómia, kozmonautika a biológia. Vo svojej prednáške porovnávala spôsoby tvorby článkov, opísala, aké typy článkov v daných odboroch najčastejšie vznikajú, kde sa prejavuje tematická nerovnováha a kde prevažuje kvantita nad kvalitou.[49]

Dielo

Romány

Poviedky

  • 2012 – Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania (Dotyky)[54]
  • 2014 – Granátový vesmír, zbierka Dotyky budúcnosti (Artis Omnis)[55]
  • 2014 – Cintorín živých, zbierka Mladá slovenská poviedka 2014 (Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne)[36]
  • 2018 – Po oblakoch nikto nechodí obutý, zbierka Žena s labutí (Fortna)[56]
  • 2019 – Pravidlá hry, zbierka Istrocon 5 (HJC projekt)[37]
  • 2022 – Marťanská odysea, zbierka Mlok (Sbírka vítezných prací Ceny Karla Čapka za rok 2021)[57]

Populárno-náučná literatúra

Referencie

  1. ↑
  2. ↑ 2,00 2,01 2,02 2,03 2,04 2,05 2,06 2,07 2,08 2,09 2,10 2,11 2,12
  3. ↑ 3,0 3,1 3,2 3,3 3,4
  4. ↑ 4,0 4,1
  5. ↑ 5,0 5,1 5,2 5,3 5,4 5,5 PLAUCHOVÁ, Jana. Úvod do teórie chaosu. Redakcia Marta Blašková Maňáková, Andrea Harmanová. Bytča : Artis Omnis, 2016. 429 s. (Margo.)
  6. ↑ 6,0 6,1 6,2 6,3 6,4 6,5 6,6 žena s labutí. [s.l.] : Fortna, 2018. ISBN 978-80-907070-2-3.
  7. ↑ 7,0 7,1 7,2 7,3 7,4 7,5
  8. ↑ 8,0 8,1 8,2
  9. ↑ 9,0 9,1 9,2 9,3 9,4
  10. ↑ 10,0 10,1 10,2 10,3 10,4 10,5 10,6 10,7
  11. ↑ 11,0 11,1 11,2 11,3 11,4 11,5 11,6 11,7
  12. ↑ 12,0 12,1 12,2 12,3 12,4 12,5 12,6 12,7 12,8 PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357.
  13. ↑ 13,0 13,1 13,2
  14. ↑ 14,0 14,1 14,2 14,3
  15. ↑ Jana Plauchová In:
  16. ↑
  17. ↑
  18. ↑ 18,0 18,1 18,2 18,3 18,4 18,5
  19. ↑
  20. ↑ 20,0 20,1 20,2 20,3 20,4
  21. ↑
  22. ↑
  23. ↑
  24. ↑ 24,0 24,1 24,2
  25. ↑ 25,0 25,1
  26. ↑ 26,0 26,1
  27. ↑ 27,0 27,1 27,2 27,3 27,4 27,5 27,6
  28. ↑ 28,0 28,1
  29. ↑
  30. ↑ 30,0 30,1 30,2
  31. ↑
  32. ↑
  33. ↑
  34. ↑
  35. ↑ 35,0 35,1 35,2 Dej novej knihy žiarskej spisovateľky Jany Plauchovej sa celý odohráva vo vesmíre. Mestské noviny Žiar nad Hronom, jún 2019, roč. XIV, čís. 11, s. 4. ISSN 1339-1771.
  36. ↑ 36,0 36,1 Mladá slovenská poviedka 2014. prvé. vyd. [s.l.] : Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubín, 2014. Dostupné online. ISBN 978-80-89744-01-5.
  37. ↑ 37,0 37,1 ISTROCON 5. prvé. vyd. [s.l.] : HJC projekt, s.r.o., 2019. ISBN 978-80-89840-49-6.
  38. ↑
  39. ↑
  40. ↑ 30 rokov od štartu Miru. Pontes, 2016, roč. II, čís. 2/3, s. 60. ISSN 1339-8687.
  41. ↑ Objekty pod lupou. Kozmos, 2021, roč. 52, čís. 4, s. 54. ISSN 0323-049.
  42. ↑ 42,0 42,1 42,2
  43. ↑ 43,0 43,1 43,2 43,3
  44. ↑
  45. ↑
  46. ↑
  47. ↑
  48. ↑
  49. ↑
  50. ↑
  51. ↑
  52. ↑
  53. ↑
  54. ↑ Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania. Dotyky, 2012, roč. XXIV, čís. 6, s. 81.
  55. ↑
  56. ↑
  57. ↑ Mlok (Sbírka vítezných prací Ceny Karla Čapka za rok 2021). prvé. vyd. Praha : Cena Karla Čapka, 2022. ISBN 978-80-88343-24-0.
  58. ↑ Vianoce, zas Vianoce. prvé. vyd. [s.l.] : Hydra, 2022. ISBN 9788089968756.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému [[Commons:Category:{{#property:P373|}}|Jana Plauchová]]

Externé odkazy

Zdroj: „https://prd.pribeh.org/index.php?title=Jana_Plauchová&oldid=241“