Druhá planéta

Obálka Druhej planéty

Druhá planéta je štvrtým vydaným románom Jany Plauchovej. Bola napísaná ako jej druhý románový rukopis, po zatiaľ nevydanom Príbehu Padajúcich Hviezd. Zápis jej prvej verzie prebiehal v rokoch 2006 – 2007. Po niekoľkých prepracovaniach vyšla finálna verzia knihy v roku 2019 vo vydavateľstve Artis Omnis. Príbeh sa odohráva v bližšie neurčenej budúcnosti na planéte Venuši a v jej blízkosti. Román sa snaží zodpovedať niektoré zo záhad planéty Venuše, napríklad jej neprirodzenú rotáciu, či toxickú, prehriatu atmosféru.

Kniha má alternatívnu verziu, v ktorej sa zhruba od polovice začnú udalosti odohrávať inak. Alternatívna verzia nevyšla ako oficiálna publikácia s ISBN, ale bola v limitovanej edícii vydaná pre predplatiteľov tejto knihy.

Obsah

Sonda poslala na Zem snímku s ruinami pozemského mesta. Lenže tá snímka pochádza z Venuše, tej najmenej vhodnej planéty pre život, akú si možno predstaviť. Následný búrlivý výskum neprinesie v otázke domnelého venušského mesta žiadne odpovede. O mnoho rokov neskôr mieria na Venušu dvaja výskumníci, aby sa pripojili k stálej posádke orbitálnej stanice. Stanica pod velením sympatického Eda Waltmana je kus rozpadávajúceho sa kozmického šrotu a pred vedeckým výskumom musí posádka dávať prednosť snahe udržať stanicu vôbec pohromade. Mladého planétológa Glenna Irwinga, ktorý pred ostatnými členmi posádky niečo ukrýva, však Venuša neopísateľne fascinuje. Na stanici sa začínajú diať záhadné veci a všetky stopy mieria k tajomnej, mrakmi zahalenej planéte. Šokujúca tragédia napokon prinúti Glenna zostúpiť na povrch Venuše, kde ho čaká najprekvapivejšie odhalenie v celej ľudskej histórii…

Členenie

Román je rozdelený na rozsiahly, trojkapitolový „prológ“, päť vnútorných častí, a krátky „epilóg.“

Prológ opisuje udalosti v rozpätí dvanástich rokov, jadro s epilógom udalosti v rozpätí necelého roka. Medzi poslednou udalosťou prológu a prvou udalosťou jadra je časový rozstup 21 rokov.

Časti jadra sú pomenované:

• Výstup
• Stanica
• Únava
• Zostup
• Planéta

Stanica Venera

Venera je fiktívna kozmická stanica, ktorá obieha okolo Venuše v románe Druhá planéta. Hoci je americkou stanicou, alebo skôr medzinárodnou stanicou s veľkým americkým podielom, jej pomenovanie vzdáva poctu generácii dávnych úspešných sovietskych sond. V praxi sa však často nepoužíva, častejšie o nej hovoria ako o stanici.

Stanica je zložená z modulov. Modulov je desať, ale desiaty sa niekedy za modul nepovažuje, pretože nie je pretlakový. Počet modulov nie je konečný, v prípade uvoľnenia väčšieho množstva financií na misiu je možné ich pridávať.

Na celej stanici panuje umelá gravitácia. Je založená na (podľa románu) nedávno objavenom princípe, že gravitácia nemusí byť generovaná len hmotou, na čo sa prišlo skúmaním tmavej hmoty či skôr zistením, že žiadna tmavá hmota neexistuje – ide o gravitáciu bez hmoty. Venera však bola konštrukčne navrhnutá na beztiažový stav, z čoho vyplývajú niektoré obmedzenia.

Stanica diaľkovo ovláda niekoľko družíc a družicových sústav na orbite Venuše. Komunikuje tiež so slnečnou sondou umiestnenou v bode L1 obežnej dráhy Venuše. Všetky príkazy na tieto družice však musia prejsť pozemským riadiacim strediskom – príkaz preto ide na Zem a až odtiaľ, po schválení, na príslušnú družicu.

Stanica Venera trpí vysokou poruchovosťou. V dôsledku nedostatočného financovania, nedostatočného a pomalého zásobovania, a nedostatočného počtu členov obsluhy stanice viacero systémov nepracuje správne alebo vôbec.

Zásobovanie Venery prebieha súčasne s výmenou posádky v okolí dolnej konjunkcie planéty so Zemou jedným pilotovaným člnom. Množstvo a rozsah zásob určuje zásobovacia komisia na Zemi. Žiadosti o vybavenie s výnimkou zásob jedla, vody, vzduchu a paliva musia prejsť jej schvaľovacím procesom.

Postavy

Hlavné postavy jadra románu a zároveň posádka stanice Venera.

• Edward James Waltman (známy ako Ed): Veliteľ stanice Venera a spolu s manželkou Arlene jeden z jej najdlhodobejších obyvateľov. Na stanici je už skoro päť pozemských rokov a pozná ju lepšie než ktokoľvek iný. Beloch, vek 31 rokov, vysoký, krátke rovné vlasy. Technicky zdatný a veľmi optimistický. Sangvinik plný života s rýchlou a bezstarostnou rečou. Má zmysel pre humor, spieva však podľa mienky svojej ženy príšerne. Ohľadom pátrania po zvyškoch venušskej civilizácie a rozličných divokých teórií je skeptik, pod čo sa podpísali aj roky práce na Venere bez výsledkov v tejto oblasti.

Záber z jedného z dvoch krstov knihy Druhá planéta. Na zábere je autorka s vydavateľkou Andreou Harmanovou.

• Arlene May Waltmanová: Členka stálej posádky stanice, šťastne vydatá za Eda Waltmana, v súčasnosti jediná žena na palube. Je veľmi krásna, má skvelú postavu, dlhé, rovné vlasy, plné, červené pery. Vek 29 rokov. Často sa oblieka do materiálov z rifľoviny. Flegmatická, tichá, pokojná, racionálna, ale aj empatická. S manželom zdieľa väčšinu skeptických postojov ohľadom Venuše. Hoci je formálne podriadená Edovi, v počítačovom systéme stanice má rovnaké administrátorské práca ako on. Plní funkciu provizórnej palubnej lekárky, zdravotníčky. Okrem obsluhy stanice sa v menšej miere venuje aj vedeckej práci, napríklad výskumu venušskej atmosféry.
• Michael „Mikey“ Dawson: Tretí člen stálej posádky stanice, palubný inžinier. Do začiatku románu na stanici strávil vyše troch pozemských rokov. Vek 34, černoch, slobodný, nezadaný. Najlepší priateľ Eda Waltmana. Špecializuje sa na slnečnú fyziku, ale v praxi sa oveľa viac ako vede musí venovať údržbe stanice. Je vynaliezavý, nekonfliktný, schopný konflikty riešiť. Časté sú jeho polovážne polemiky s Edom. V otázke venušského života je skôr skeptický, ale tak ako všetci stáli členovia posádky, pre Venušu ako takú je zapálený.
• Seth Greenhill: Člen vedeckého tímu, planetárny kartograf. 45 rokov, rozvedený. Introvert, nevýrazný, tichý, zväčša stojaci v ústraní. V nečakaných situáciách, napríklad pri suchých vtipoch, však dostáva intenzívne záchvaty smiechu. Vo vyhrotených situáciách vie byť dosť nepríjemný.
• Bill Theakston známy ako Jack Peterson: Práve prichádzajúci člen vedeckého tímu, klimatológ. 53 rokov, plešivejúci, žije v nešťastnom manželstve s Marybeth. Na stanici nie je dobrovoľne a podľa toho sa aj správa. Nevrlý, nepriateľský, arogantný, neprispôsobivý, vystrašený, všetko berúci až priveľmi vážne. Duševne labilný. Javí fyzický záujem o Arlene a jej odmietavosť a chlad voči nemu negatívne rysy jeho správania zhoršujú. Dištancuje sa od spoločných aktivít, na stanici je outsiderom. Jeho práca je však poctivá a nachádza v nej čoraz väčšie potešenie.
• Glenn Irving: Práve prichádzajúci člen vedeckého tímu, vulkanológ. 26-ročný mladík, chudý, ryšavohnedé kučeravé vlasy a zelené oči. Nadšený, priateľský, zvedavý, rojko. Na Zemi mal priateľku Evy (Evelyn), jeho let na Venušu však neformálne znamenal ich rozchod. Na stanici sa platonicky zamiloval do Arlene, ktorá k nemu cíti len priateľstvo. Javí až fanatický záujem o všetko, čo súvisí s Venušou, preštudoval o nej obrovské množstvo literatúry a okrem zadaných úloh robí na stanici aj výskum na vlastnú päsť. Je otvorený možným teóriám a vysvetleniam, jeho fantázie a zapálenie pre vec však narážajú na hranice možností stanice a tiež na skepsu zvyšku posádky. Pred všetkými členmi posádky ukrýva dôležité tajomstvo, o ktorom vie iba jeho bývalá priateľka, tajomstvo, ktoré mohlo celú jeho cestu do vesmíru zmariť.

Zaujímavosti

• Knihu začala autorka písať cez jarné prázdniny v roku 2006. Cez tieto prázdniny ju pôvodne chcela dokončiť celú. Dopadlo to tak, že som ju dopísala až cez jarné prázdniny nasledujúceho roku.
• Jej dokončenie bolo dlhý čas ohrozené rozličnými faktormi. Naposledy kolapsom počítača v decembri 2006. Od znovuoživenia počítača, z ktorého sa našťastie nestratili dáta, si už rozpracovaný text zálohovala – svojsky. Keďže v tých časoch ešte nemala USB kľúč, posielala som si ho na vlastný mail.
• Sonda Venus Orbiter sa pôvodne volala Venus Express. Musela ju však premenovať z dôvodu, že k druhej planéte odštartovala reálna sonda Venus Express, misia, o ktorej až do štartu nevedela.
• Mená postáv boli inšpirované menami skutočných astronautov, a to najmä dvoch: Johna Glenna, z ktorého sa stali astronauti John Crouch a Glenn Irving, a Judith Arlene Resnikovou, z ktorej vznikli astronautky Judith Altmanová a Arlene Waltmanová.
• Glenn Irving skutočne vzlietol k Venuši! Ako meno na palube sondy Akatsuki. Letel tam neobyčajne dlho, až päť rokov, pričom let v Venuši spravidla trvá len pol roka. Sondu sa pri prvom pokuse nepodarilo naviesť na orbitu okolo planéty.
• Autorka uvažovali o pokračovaní aj o prequeli tejto knihy. Nápady z prequelu sa napokon dostali do poviedky Pravidlá hry vydanej v zbierke Dotyky budúcnosti 2.

Zdroje

• Zóna Druhej planéty
• Stanica Venera
• Postavy Druhej planéty
• Zaujímavosti o Druhej planéte